Negrophiília

Kritika čierneho rozumu a Negrofília

Podujatie je organizované naživo v rámci covid opatrení pre kultúru.
Kamerunský mysliteľ Achille Mbembe patrí k najrešpektovanejším a najvplyvnejším africkým historikom, politickým teoretikom a filozofom. Vo svojej knihe Kritika čierneho rozumu (Paríž, 2013) podáva precíznu a fundovanú analýzu bolestivého problému ľudstva, ktorým je rasizmus. Čo je to rasa? Ako vznikla; prečo vlastne vznikla? Mbembe hľadá odpovede ako historik nielen v oblastiach politicko-právnych a ekonomicko-hospodárskych, keď sa vo svojich úvahách prechádza svetom transatlantického obchodu s otrokmi a plantážami vo Virgínii, ale súčasne pátra aj ako filozof a brilantný diagnostik, zostupujúci do oblastí ľudského podvedomia, kde rasu nachádza ako hlboko zakorenený mentálny komplex kodifikovaného šialenstva. Mbembe rasu skúma z teologickej, kulturologickej, etickej aj existenciálnej perspektívy. Podrobuje ju rečovým analýzam, lingvistickým mikroskopom, nachádza zhluk materiálnej matrice, symbolických inštitúcií a psychických komponentov politiky a vedomia koloniálnej ríše.
Jamajská historička umenia a kurátorka Petrine Archer-Straw vo svojej knihe Negrofília (Londýn, 2000) skúma nielen slávnu parížsku avantgardu 20. rokov minulého storočia, ale predovšetkým vyrovnávanie sa európskych umelcov a umelkýň s „exotickou“ prítomnosťou negroidnej africkej kultúry uprostred európskych metropol. Josephine Baker tancujúca svoj „banánový tanec“ v nočných kluboch Paríža a Berlína vtedajšej Weimarskej republiky, jazzové extatické koncerty juhoafrického zoskupenia „The Black Birds“, butiky Soni Delaunay na parížskych bulvároch ponúkajúce exotickú módu takzvaného „black deco“, značka Vogue ponúkajúca parfém s názvom „Fetiš“ – to sú len niektoré z mnohých javov vtedajšieho kultúrneho sveta Európy, ktorá sa pokúša vyrovnať so svojou rasistickou minulosťou, prítomnosťou (a žiaľ aj budúcnosťou), ako aj so svojou zvláštnou negrofíliou, ktorú Petrine Archer-Straw lokalizuje v maľbách Pabla Picassa, Fernanda Légera a Paula Colina, v nábytku Pierrea Legraina, v šperkoch Jeana Dunanda, vo fotografiách Mana Raya, v sochách Constantina Brancusiho a v mnohých ďalších.
Prednáška Roba Švarca bude tematicky krúžiť okolo týchto dvoch nesmierne dôležitých kníh, ktoré dnes nemožno obísť pri úvahách týkajúcich sa problematiky rasizmu a vyrovnávania sa s odlišnosťou.

VSTUPNÉ DOBROVOĽNÉ

Dátum

23 jún 2021

Čas

19:00

Miesto

Klub Lúč
Partneri projektu

© 2020 Kolomaž, združenie pre súčasné umenie o.z. All rights reserved

Privacy Preference Center